Mám kúpenú letenku a idem z Holandska na Slovensko na referendum. Idem z jednej z najtolerantnejších krajín hlasovať do krajiny, ktorú mnohí nazývajú spiatočníckou. Som smutný, že musím hlasovať o veciach, ktoré sa mi zdajú také samozrejmé. Tak samozrejmé, že sa mi až o tom nechce ani hovoriť a teda sa k tomu vyjadrovať. A presne o to ide v tomto referende. Vyjariť svoj názor, lebo presne tak bagatelizujú referendum jeho odporcovia. Takzvaných liberálov vôbec nezaujíma názor absolútnej väčšiny (čo ukázal aj jediný prieskum verejnej mienky od agentúry Focus zo septembra, v ktorom referendové otázky podporuje 75 až 90% ľudí) a preto sa snažia referendum zmariť a umlčať viac ako 400 tisíc ľudí, ktorí sa vyjadrili a veľkej väčšiny celej spoločnosti, ktorá verí, že rodinu tvorí otec, mama a deti.
Pred každými voľbami média zasypávajú potenciálnych voličov prieskumami verejnej mienky každý druhý deň. Teraz nie. Teraz nikoho nezaujíma mienka ľudí. Teraz všetci upriamujú pozornosť, len na „zbytočnosť referenda“, lebo chcú zakryť verejnú mienku, ktorá by ukázala, že ich agenda nemá podporu aj keď sa ju krôčik po krôčiku snažia pretláčať do zákonodarstva rôznymi vyhláškami, teda takzvane „potichu“. Dokonca aj billboardová anti-kampaň, pod ktorú sa podpísal Juraj Miškov, nevyzýva: „My nesúhlasíme s tradičnou rodinou, my chceme adopcie pre homosexuálne páry a povinnú sexuálnu výchovu pre všetkých bez rozdielu!“ Nie! Vyzýva nevoliť. Vyzýva nevyjadrovať sa. Neprejaviť svoj názor a nechať rozhodovať o najdôležitejších spoločenských témach dnešnej doby úzku skupinu ľudí z parlamentu, ústavný súd, alebo Európsky súdny dvor, ktorý umožnil adopcie homosexuálnym párom v Rakúsku bez toho, aby Rakúšania mali možnosť sa vyjadriť. Teda liberálne strany, liberálni ľudia vyzývajú pochovať demokraciu a nechať iných rozhodovať o nás, našom živote a budúcnosti.